Stratená generácia?

Popis

Návraty k atmosfére legendárneho bratislavského V-klubu z konca 60-tych rokov 20.storočia.Jednotlivé časti:1.-Ako odchádzali - Vtedajší redaktor a moderátor Juraj Hora spomína na čas, kedy prekročením hraničného kameňa tesne za Bratislavou ste sa stávali - v prípade odchodu bez návratu - emigrantom, vysťahovalcom, zradcom republiky. V roku 1992, 3 roky po Nežnej revolúcii sa v Bratislave v bývalom V-klube stretli tí, ktorí v 60.rokoch nelegálne opustili Československo , ale najmä tí, ktorých miestom stretávania v ich mladosti bol vysokoškolský klub. Medzi inými to boli: Ján Kmeť, narodený v Bratislave, žije vo Švédsku Igor Janec, žije vo Vermonte, USA Eva a Ľubor Lamošovci, žijú vo Švajčiarsku Felix Horváth, žije v Mníchove Ján Školek , pochádza z Bytče, žije v Štokholme Vlasta Muhlberger, žije neďaleko Mníchova Felix Kutlík, žije v New Yorku Jozef Krajčovič, Miami Beatch, Florida V roku 1965 vzniklo v Bratislave niekoľko klubov mladých/napr. Astória, Lumumba/, ale najmä - z aktivity vtedajšieho Československého sväzu mládeže aj V-klub. Zo začiatku bol plánovaný ako študovňa, miesto, kde sa hrávali šachové turnaje a kde sa mali mladí ľudia porozprávať.V uvoľnenej politickej atmosfére 2.polovice 60.rokov sa klub vyprofiloval ako miesto stretávania mladých vysokoškolákov, ako miesto, kde sa hrávala moderá beatová hudba / skupina The Beatmen, Buttons , spomína Dodo Šuhajda/, mestom, ktoré navštívil aj básnik Allan Ginsberg, príslušník americkej generácie beatnikov. Koná sa Bratislavská lýra, na ktorú prichádzajú aj speváci zo Západu. Ľudia konečne cestujú za Železnú oponu, a tak 21.augusta, keď prichádzajú do Československa spojenecké vojská, v zahraničí sa nachádzalo 200 000 československých občanov. Medzi nimi boli aj účastníci uvedeného stretnutia starých členov V-klubu. Spomínajú, prečo a ako odchádzali, prečo zostali a prečo niektorí nezostali.2.-Ako žili - Druhú časť uvedie ju režisér Juraj Lihosit spomienkou na svoju zahraničnú návštevu. Dobové spravodajské zábery sa prelínajú so spomienkami bývalých členov V-klubu, ktorí v roku 1967, 1968 emigrovali z Československa. Hovoria o rodinných, spoločenských a osobných motívoch, o tom, ako odchádzali cez bývalú Juhosláviu, cez Rakúsko, ako žili v utečeneckých lágroch, ako sa učili reč krajiny, do ktorej prišli, ako si hľadali prácu. Relácia je doplnená dobovými pesničkami, napr. P.Hammel - Balada o smutnom Jánovi, ale aj archívnymi zábermi - prezident Novotný, pionieri, ap.3.-Ako prichádzajú - Bývalí členovia V-klubu, emigranti zo 60.rokov reagujú na zmenu politickej klímy, ale aj na zmeny, ktoré sa udiali v spoločnosti, v ľuďoch. Niektorí spomínajú na svoje prvé návštevy ešte v socialistickom Československu, na to, ako porovnávali voľnosť Západu a rodnú Bratislavu, ako sa po rokoch stretli s rodičmi, za akých dramatických okolností pozerali na tváre svojich najbližších spoza rieky Moravy cez bariéru ostnatého drôtu. Väčšina sa zhodla v tom, že Bratislava 80.rokov bolo pochmúrne, rozkopané a necitlivo budované mesto, z ktorého sa vytratil život na Korze, kde sa ľudia neusmievali - a hanbili sa za tento stav . Niektorí navrátilci prezieravo predpovedajú, že politická zmena prinesie zmeny v myslení až po výmene jednej generácie, pretože tu zostali katastrofálne morálne škody. Ale tiež - že kedysi tu bola Železná opona, teraz však príde opona finančná, ktorá môže byť brzdou otvárania sa svetu a demokracii.