Staroslovanské kultúrne centrá

Slovensko, 2012, 6x26 min
Hodnotenie ČSFD
Staroslovanské kultúrne centrá
zdroj: ČSFD

Popis

Cyklus o staroslovenských kultúrných centrách, v ktorých je preukazateľná kontinuita života našich predkov.1. DevínMedzi veľké kultúrne, politické, vojenské, obchodné i náboženské centrá na Slovenku patrilo hradné návršie s hradom Devín. Samotné prírodné podmienky predurčovali miesto kde hrad stojí k tomu, aby bolo strategicky využité. Nezvyčajné vysoké a pevné hradné bralisko stoji totiž v sútoku dvoch mohutných riek: Dunaja a Moravy. V blízkosti sa nachádzali prastaré Dunajské brody a križovatka Podunajskej a Jantárovej cesty, ktoré spájali východ zo západom, sever s juhom. V mieste sa teda stretali civilizácie západu i východu, severu i juhu a dochádzalo tu oddávna k veľkým kultúrnym výmenám. Pre mimoriadnu strategickú polohu Rimania tu vybudovali predsunutú pevnosť, ktorá tvorila súčasť ich obrannej línie (Limes Romanum) na strednom Dunaji. Keď sa Slovania sa tu usadili natrvalo a na hradnom návrší i brale vybudovali mohutné opevnené sídlisko.2. BojnáHradisko Valy v katastri obce Bojná leží v pohorí Považský Inovec, cez ktorý v minulosti viedli dôležité obchodné cesty medzi Ponitrím o Považím. Hradisko je charakteristické predovšetkým mohutným a veľmi dobre zachovaným valom dosahujúcim z vnútornej strany výšku 3-5 metrov. Z výsledkov výskumov vyplynula ako najpravdepodobnejšia doba vzniku hradiska na prelome 8. a 9. storočia. Hradiská v tejto dobe boli najväčším stavebným dielom našich predkov.Boli dôležitými hospodárskymi, náboženskými a vojenskými centrami svojich území a v prípade nepriateľských útekov slúžili ako úkryt pre okolité obyvateľstvo.3. Stredoveká BratislavaHlavné mesto Slovenska Bratislava patrí medzi najstaršie sídla v Slovenskej republike. Spolu s okolím, najmä blízkym Devínom, Dúbravkou, Rusovcami, Devínskou Novou Vsou a horným Žitným ostrovom predstavuje jedinečnú kultúrnu, duchovnú, historickú aglomeráciu s európskym presahom. Najmä hradný vrch, podhradie, Dunaj, Limes Romanus, kniežacie sídlo, usadlosť starých etník od prelomu vekov (Kelti, Rimania, Germáni, Avari, Slovania, Huni, Frankovia a i.) zanechali na nej doposiaľ metropolitné civilizačné stopy. Z hľadiska slovensko-európskych relácií má svoje osobitné postavenie pri zrode národnej, štátotvornej, európskej identity starých Slovákov, Slovákov ako národ, ktorý tu žije od príchodu Slovanov (5.-6. storočie). Mesto je prepojené s najstaršími slovanskými a slovenskými dejinami a pohybmi, zápasmi Moravanov, Slovákov o svoju suverenitu, nezávislosť, štátnosť, samostatnú cirkevnú provinciu, kultúru, vzdelávanie, všestranný rozmach v susedstve Frankov a iných národov po 5.-6. storočí v centre Európy. V tomto čase sa jej výrazne dotkli aj európske kompetencie a korelácie, ocitla sa v sústave sídiel, stredísk, autorít nášho územia, ktoré starých Slovákov už v 8.-9. storočí predstavovali vo vtedajšej kultúrnej Európe. Na troskách keltskej, antickej, germánskej kultúry sa stala strediskom nových pomerov, Samovej ríše (7. stor.), jedným u centier Veľkej Moravy (8.-10. stor.). Aj najej ploche sa stretali kultúry, remeslá, výroba, obchod. Jantárová cesta, severojužný pohyb obyvateľstva (spiritualita, kult, vkus, etika a estetika) svojej doby ako brána delila vtedajšiu Európu na kultúrny a barbarský svet. Až významné archeologické nálezy v 20. stor. odkryli jej historické taje a potvrdili platnosť literárnych prameňov zachovaných mimo územia SR (Nemecko, Taliansko, Vatikán, Ukrajina, Rusko a i.). Aj keď tzv. bratislavskou bitkou r. 907 jej staroslovenská sláva postupne ochabuje. Od obdobia národného obrodenia sa teší významnému slovensko-slovanskému zázemiu, zrodu novodobej slovenskej inteligencie,privilégiu metropoly Slovenska, až po obnovenie štátnej samostatnosti.4. Kostol sv. Margity Antiochijskej v KopčanochVýskum osídlenia na najzápadnejšom mieste Slovenskej republiky v okolí Kopčan preukázal najstaršie osídlenia už v neolitickom období (okolo r. 2100 p.n.l.), žiarový hrob stredodunajskej mohylovej kultúry (okolo r.1000 p.n.l.), halštatské sídlisko (800-400 p.n.l.). Blízka rieka Morava bola už od čias pravekých lovcov mamutov otvorená pre všetky migračné prúdy smerujúce z juhu na sever i zo severu na juh. Bola tu skutočná „brána národov“. Archeológia dokazuje prítomnosť jednoduchého roľníckeho ľudu kmeňov Markomanov, Kvádov a Vandalov. Ešte pred expanziou Slovanov prešli územím južnej Moravy a juhozápadného Slovenska časti kmeňov Gótov a Longobardov.5. NitraNitra má to šťastie, ako máloktoré starodávne historické mesto v strednej Európe , že sa k jeho existencii počnúc 9. storočím viaže veľký počet hodnoverných historických dokumentov. Vďaka historickým análom nemeckej proveniencie O obrátení Bavorov a Korutáncov, Fuldské letopisy, Zoborské listiny ako aj vďaka dokumentom zachovanými vo Vatikánskom archíve, spätými s cirkevnými dejinami a diplomatickým pôsobením Cirkvi pri formovaní feudálnych štátov môžeme sledovať hlavné etapy historického vývoja našich predkov na strednom Dunaji. Je to kristianizačný proces i formovanie ich štátnosti, ako aj úlohy mesta Nitry ako správneho a kultúrneho centra v tomto procese v dobe Pribinovho kniežatstva a najmä počas vlády Mojmírovcov. Jedným z dominantných prvkov v tomto historickom vývoji bolo pôsobenie byzantskej misie solúnských bratov Konštantína, ich literárna činnosť vo väzbe na mesto Nitra, ako vtedy na najvýznamnejšieho správneho, cirkevného a kultúrneho centra na tomto území.6. Kostoľany pod TribečomKlenot uchovaný medzi tribečskými kopcami je kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom, zasvätený jednému z najpopulárnejších svätcov v kresťanskom svete, sv. Jurajovi, mučeníkovi. Tribeč mohol byť kultovým miestom pohanských obradov a je možné, že práve preto si ho kresťanskí misionári zvolili za miesto stavby chrámu. Ešte koncom 50. rokov minulého storočia kostoliansky kostolík bol zaradený medzi románske stavby. Pri rekonštrukcii kostola miestnymi veriacimi a obíjaní omietky sa odhalili nástenné maľby. Datovanie kostola ďalším výskumom okamžite sa posunulo o niekoľko storočí späť a kostol sa stal jedným z najstarších v stredoeurópskom priestore.

Hrajú

Réžia

Plagáty

Staroslovanské kultúrne centrá

Recenzie

Najnovšie filmy v kinách

0 filmov