Popis
Dokumentárny film Slováci na bojiskách by mal byť dôstojným príspevom STV k 60. výr. zakončenia II. svet. vojny. Ako napovedá názov, ambíciou filmu je divákom sprístupniť menej známe a doposiaľ nezverejnené fakty, okolnosti a súvislosti o pôsobení slovenských vojakov na rôznych vojnových frontoch a pod rôznymi veleniami / Západ, Východ, Afrika /. Film poukáže aj na paradoxy postavenia slovenského vojaka, príslušníka malého národa v kontexte armád veľkých národov v boji proti fašizmu. V tomto postavení je treba pripomenúť aj jeho neraz nezávideniahodnú situáciu, keď v jednom boji sa proti sebe - v rôznych uniformách - stretli napríklad brat s bratom...Túto priam schizofrenickú situáciu spôsobovalo množstvo rýchlych kontrastných zmien aj v myslení ľudí ale aj vo vojensko-strategickej úlohe Slovenska, predovšetkým v r. 1944 - 45 - v súvislosti s blížiacim sa frontom do oblastí Karpát. Jedným z príkladov bola aj operácia na Dukle, ktorej interpretácie sa historicky rôznia Film by mal v istej chronológii pokrývať obdobie od Mníchova až po súčasnosť. Zámerom tohto " vonkajšieho oblúka" je pripomenúť skutočnosť, že Mníchovská zrada resp. ústupky mocností Hitlerovi vyústili k poznaniu nevyhnutnosti toho, čo sa dnes uskutočňuje ako systém európskej a svetovej kolektívnej bezpečnosti Súčasťou dokumentu je aj úvaha o zložitých politicko-vojenských determinantoch, vplyvom ktorých slovenská armáda na domácom území prechádzala komplikovaným sebauvedomovacím procesom - od satelitu Nemecka až po armádu bojujúcu na strane povstalcov v SNP. V tomto veľkom protifašistickom ozbrojenom odboji, sa Slovensko a slovenská armáda priradili k veľkej svetovej protifašistickej koalícii. Veľa vojakov tejto armády skončilo v nemeckých ale aj ruských vojenských zajateckých táboroch, prípadne koncentrákoch a gulagoch. K smutným paradoxom patrí aj osud statočných vojakov z rozličných frontov tesne po februári 1948 a predovšetkým v rokoch päťdesiatych, keď iuch č akali procesy, väzenie a neraz aj smrť. Tento dokument nechce obísť ani úlohu a zodpovednosť vedúcich predstaviteľov vojnového a povojnového štátu, reprezentantov londýnskeho a moskovského vedenia: Beneša a Gottwalda. Dramaturgia a celková jeho architektúra sa bude opierať o základnú komentárovú líniu, doplnenú archívnym obrazovým materiálom a autentickými synchrónnymi výpoveďami žijúcich účastníkov bojov z jednotlivých frontov. Ľudské svedectvá osobných tragédii a skúseností by dopĺňali objektivizujúci komentár a mali by film obohatiť o rozmer minipríbehov. Nie menej významným poslaním zamýšľaného dokumentu je oživene slabnúcej a mnohými nánosmi "gumovanej" historickej pamäti predovšetkým mladých ľudí. Treba si uvedomiť, že rokmi ubúda počet žijúcich svedkov udalostí a snímka by mala byť aj poctou ich často neľahkému osudu. Výrazové prostriedky filmu by mali prihliadať k schopnostiam adresáta, mali by byť oprostené od suchopárneho radenia údajov, čísel a faktov naj mä v komentárovej rovine. V dobe, keď vstupujeme do éry zjednotenej Európy s vybudovanými bezpečnostnými systémami v snahe zabrániť opakovaniu tragických omylov a udalostí /Mníchov a II. svet. vojna/ , by malo 60. výročie ukončenia vojny byť aj filozofickým hraničným medzníkom smerujúcemu k svetu bez vojen a zachovaniu života na zemi. Náš film nech je malým príspevkom k tejto veľkej celosvetovej ušľachtilej snahe.
Réžia
Plagáty