Tim Burton

Biografia

Duchom introvert, výzorom extrovert. Tima Burtona môžte vnímať ako podivného, uleteného, extravagantného i šialeného človeka. A zároveň aj ako inteligentného, kultivovaného a veľmi osobitého umelca. Pre točenie filmov sa narodil. Bez jeho fantázie a predstavivosti by bola vizáž súčasnej kinematografie nudnejšia. Jeho filmy sa totiž minimálne pre svoj výzor nedajú zaradiť do žiadnej škatuľky. Teda keď pominieme tú jeho, burtonovskú. Timothy William Burton sa narodil v roku 1958 v Burbanku. Toto prostredie mimo kultúrny ruch jeho rannému rozvoju príliš nevyhovovalo. Nebavili ho knižky, nebavila ho škola (v ktorej sa mu ani nedarilo) a jedinou útechou mu bolo kreslenie, maľovanie a pozeranie sci-fi a fantasy filmov. Miloval japonské Godzilly, anglické horory spoločnosti Hammer Horrors a dobrodružné spektákle Raya Harryhausena (séria filmov o Sindibádovi). Jeho fantazijnými hrdinami boli všetky možné i nemožné príšery a jeho najväčším hrdinom z mäsa a kostí Vincent Price. Po strednej škole, konkrétne v roku 1976, Burton nastúpil na California Institute of the Arts, kde práve štúdio Disney hľadalo mladé talenty. Prihlásil sa na výukový program, kde sa mu veľmi zapáčilo a v roku 1979 sa stal nadšeným členom týmu Disneyho animátorov. Ale jeho nadšenie a vyhliadky na ideálnu budúcnosť veľmi rýchlo pominuli. Pracovať na plný úväzok ako radový animátor bolo preňho príliš otrocké a málo kreatívne. Jeho aktivita sa obmedzovala iba na mechanické prekresľovanie tisícok obrázkov individuálnych postavičiek bez toho, aby mohol prispieť sám k rozvoju charakterov a uplatňovať v práci svoje nápady. bol jeho prvý a posledný animátorský počin, pretože sa pri ňom takmer unudil k smrti. Mal však šťastie. Štúdio si všimlo jeho talent a vyššie ambície a umožnilo mu natočiť si dva vlastné, krátkometrážne filmy. Ten prvý, bábkový , trval 6 minút a rozprával o malom chlapcovi Vincentovi Malloyovi, ktorý fanaticky obdivuje herca Vincenta Prica, čím svojej mame vyrába nočné mory. Pikoškou bolo, že sprievodný komentár k filmu nahovoril sám Price, čím si Burton splnil malý detský sen. A tým druhým filmom bola hraná, 29-minútová čiernobiela detská parafráza na Shellyovej Frankensteina o chlapcovi, ktorý sa pokúsi oživiť svojho mŕtveho psa. Disney bol z oboch filmov trochu rozhorčený, pretože ich nemohol uviesť čoby rozprávky pre deti. Neboli nijak škodlivé, ale niesli sa v temnejšom duchu a vo svojom vnútri skrývali výrazný dramatický potenciál, ktorý by deti zrejme veľmi nerozosmial. Do širšej distribúcie sa nakoniec nedostal ani jeden z nich a videli ich akurát niekoľkí "ľudia od filmu". Ale to Burtonovi úplne stačilo. Výtvarná a vôbec režijná osobitosť predovšetkým polhodinového Frankenweenieho nadchla dokonca samotného Stephena Kinga, ktorý Burtona odporučil svojmu kamarátovi Bonni Leeovi z Warner Bros... No a ten zase poznal komika Paula Reubensa, ktorý si práve dopisoval scenár na telo a hľadal preň režiséra. Dobrodružná komédia o chlapíkovi, ktorý sa vydá naprieč krajinou hľadať svoj ukradnutý bicykel, bola pre Burtona veľkou príležitosťou predviesť, čo dokáže na poli celovečerného filmu. A hoci v nej musel krotiť svoje temné chúťky, naplno nechal rozoznieť svoj bláznivý vizualizmus a s filmom uspel viac, než si mohol priať. Pri rozpočte 6 miliónov $ zarobil film len za prvý víkend 4,5 milióna $ a stal sa hitovkou. Nadšení finančníci z Warner Bros. potľapkali Burtona po pleci a dali mu 15 miliónov, nech si natočí svoj vlastný veľký film. Burtonova voľba padla okamžite na milovaný námet o mladomanželskom páre duchov Maitlandovcov, ktorým sa do domu nasťahujú noví nájomníci a aby ich z neho vyhnali, požiadajú o pomoc iného, 'nájomného' ducha, Beetlejuica. Burton chcel do role Beetlejuica obsadiť svojho obľúbeného herca Sammyho Davisa, no štúdio trvalo na Michaelovi Keatonovi. A Keaton sa napokon ukázal byť výbornou voľbou, pretože hlavne vďaka nemu sa z filmu stala kultová čierna komédia. Burton pôvodne zamýšľal nakrútiť snímku ako serióznu drámu s podstatne temnejším a morbídnejším charakterom. A mala sa volať "The Maitlands". Keatonove komediálne výstupy ho však presvedčili o tom, že komickejší ráz jej dodá iba na atraktivite. A veruže mu dalo práce, než si u warnerov vybojoval názov . Snímka sa pre svoju zábavnosť a sviežu originalitu stala ešte väčším hitom než Pee-wee a o Burtonovi sa začalo hovoriť ako o novom hitmakerovi. Warner Bros. mu preto s dôverou zverili 35 miliónov $ na nakrútenie výpravnej komix-bomby . Batmana/Brucea Waynea mal hrať najprv Alec Baldwin (z Beetlejuicea) a potom Adam West (hviezda batmanovského TV seriálu), no autor batmanovského komixu Bob Kane silne odporúčal Michaela Keatona. Adamovi Westovi bola po jeho odmietnutí ponúknutá aspoň rolička Bruceovho otca, no tej sa vzdal. Rovnako, ako musela od projektu odstúpiť Sean Youngová (Blade Runner), ktorá mala hrať pôvodne Batmanovu lásku Vicki Valeovú. Herečka sa pri jednej z prvých natáčaných scén filmu, v ktorej cválala na koni s netopierím mužom, nepríjemne poranila. A najlepším riešením, ako nekomplikovať nákladné nakrúcanie, bolo scénu s koňom načisto eliminovať a do jej role obsadiť niekoho iného. Postavu Vicki si nakoniec vychutnala Kim Basingerová, rovnako ako si Jack Nicholson vychutnal zloducha Jokera alebo Keatonov dablér batmanovský kostým. Kvôli 70 librám, ktoré čierne rúcho vážilo, sa doň samotný Keaton navliekol len v zopár scénach. Ponuré Gotham City, stelesnenie dych berúcej vízie Tima Burtona, prilákalo do kín hordy divákov a Batman sa stal jedným z najziskovejších filmov všetkých čias. Len za prvý víkend premietania v Amerike zarobil 42 miliónov $, čo bolo o 7 viac, než stál. Celkovo, po celom svete, zarobila snímka len v kinách 413 miliónov $. Pikantnosťou je honorár Jacka Nicholsona, ktorý sa pre zmluvu o percentách zo ziskov vyvýšil do výšky závratných 60 miliónov $. A Burtonovi taktiež svitlo na krajšie časy. Konkrétne v jeho osobnom živote. Počas nakrúcania sa zoznámil aj oženil s nemeckou umelkyňou Lenou Giesekeovou. Vo svojom ďalšom filme už Burton postavil pred kameru samotného Vincenta Pricea. Síce len do epizódnej roličky stvoriteľa ústrednej postavy, ale predsa. A tiež sa zoznámil s Johnnym Deppom, ktorý sa napokon stal jeho kmeňovým hercom. Depp (ktorý tu porazil v konkurze Toma Cruisea i Roberta Downeyho!) v tomto rozprávkovom filme stvárnil outsiderského mladého chlapca, citlivú polo-ľudskú bytosť s nožnicovými čepeľami miesto prstov. bol Burtonovým veľmi osobným filmom. Outsiderské a okolím nepochopené postavy, zahrňujúce tiež krehkú Edwardovu princeznú (Winona Ryderová), nosil v hlave už od detstva. Po finančnej stránke si snímka neviedla až tak dobre, ako režisérove predchádzajúce hitovky, no zato mala zatiaľ najpozitívnejšie kritiky a ohlasy z diváckeho publika. A len tak mimochodom - verili by ste, že ten roztomilý blok domčekov, v ktorom sa odohráva väčšina filmu, je skutočná, civilistami obývaná štvrť niekde na Floride? Kvôli nakrúcaniu do nej boli prirobené akurát Edwardove kríky a domčeky boli pestrofarebne nafarbené! Pokiaľ sa vám prvý Batman zdal príliš pochmúrny iba na povrchu, je to tým, že Burton pri jeho nakrúcaní (podobne ako pri Pee-weem) ešte nemohol naplno roztočiť svoje démonické režijné chúťky. K tomu dostal príležitosť až v pokračovaní . Vzhľadom k úspechu jednotky bolo warnerom takmer jedno, koľko bude snímka stáť, pretože bola zaručenou hitovkou. A tak sa buchli po vačkoch a dotovali Burtona rozpočtom 80 miliónov $ (čo bolo na začiatok deväťdesiatych rokov viac než dosť!). Režisér si tak mohol robiť čo chcel a mohol si do filmu obsadiť každého, po kom zatúžil. A tak film nabúchal hneď tromi zápornými (alebo aspoň ) postavami a obsadil do nich hereckú extraligu. Sexy Catwoman si (po náhlom otehotnení Annette Beningovej) zahrala Michelle Pfeifferová, nechutného Pinguina Danny De Vito a mocného záporáka Maxa Schrecka, ktorého Burton pomenoval podľa slávneho nemeckého 'nosferatu herca', démonický Christopher Walken. Batman sa vracia bol prvým filmom so zvukovým systémom Dolby Digital a bol výpravou najúchvatnejšou a charakterom najtemnejšou a najzvrhlejšou burtonovkou. Warneri z neho boli v rozpakoch. Rovnako ako množstvo divákov. Tí, ktorým visia doma nad posteľlami dekoračné lebky, sa oblizovali za ušami. Ale tí komerčnejší, uprednostňujúci konvenčnejšiu filmovú zábavu, boli sklamaní. Rozhodujúce slovo mal však komerčný úspech filmu. A ten bol taký vysoký (282 miliónov $), že Warnerov upokojil, uspokojil i na výsosť potešil. Krátko pred uvedením filmu sa Burton rozviedol s Lenou Giesekeovou a začal si s herečkou Lisou Marieovou, ktorú napokon aj obsadil do všetkých svojich štyroch nasledujúcich filmov Ed Wood, Mars útočí, Ospalá diera a Planéta opíc. Ale ešte pred nimi Burton podľa svojho scenára vyprodukoval ponurý bábkový muzikálový film , v ktorom sa vrátil k výpravnej štylistike svojich prvých dvoch krátkometrážnych filmov. Príbeh kostlivca Jacka, pána Halloweenového mestečka, ktorý sa rozhodne narobiť trochu rozruchu vo Vianočnom mestečku a dá na rafák Dedovi Mrázovi, zveril do rúk expertovi na animácie Henrymu Sellickovi. Vedenia jeho dizajnérskeho i príbehového štetca však bolo na projekte vidieť vrchovate a úsmevná Predvianočná nočná mora sa postupom času stala kultovou záležitosťou. Nie však až takou kultovou, ako nasledujúca burtonovka. Tým, čím je pre Stevena Spielberga Schindlerov zoznam, je pre Burtona - čiernobiela nostalgická komédia o rannej kariére , Edwarda D. Wooda. Edward D. Wood začal v Hollywoode v päťdesiatych rokoch a natočil zopár mimoriadne zlých sci-fi, hororov i krimi filmov. Natoľko mimoriadne zlých, až sa časom stali kultovými a dnes sú vydávané na DVD-čkách. Vo svojej dobe ale boli brakovým odpadom, ktorým každý opovrhoval. Edward D. Wood mal obrovský entuziazmus, držal sa svojich cieľov a išiel za svojimi snami. A bol mimoriadne pracovitý. Ale chýbal mu talent. A tak sa nikdy nedočkal uznania a nakoniec skončil ako alkoholik a režisér podradných pornofilmov. Burton, zbožňujúci jeho filmy, vo svojom Ed Woodovi zachytil iba obdobie premiérou jeho najväčšej katastrofy, sci-fi Vesmírny plán č. 9. A natočil ho prekrásne. Ako úsmevný a nesmierne láskavý pomník 'nepochopenému' outsiderovi, ktorý sa nikdy nedokázal zaradiť do mainstreamového prúdu. Snímka gigantická srdcom a brilantná po scenáristickej, obrazovej i hereckej stránke, komerčne prepadla. Ono je v podstate zázrakom, že Burton vôbec zohnal v Hollywoode 18 miliónov na natočenie filmu, ktorý popiera to, čo nám každý deň tlačia do hlavy vyblýskané časopisy, televízia a filmy - a síce, že i keď ste pracovitý, idete za svojimi cieľmi a myslíte to dobre, môže vás okolie nakopať veľmi drsne do zadku. Ale tento silne ne-hollywoodsky hollywoodsky film, určený fajnšmekerskému filmovému publiku, dostal dvoch Oscarov (pre Martina Landaua vo vedľajšej úlohe a za najlepší make-up) a dodnes je zďaleka najoceňovanejším Burtonovým dielkom. Takým malým, od srdca natočením pokladíkom, ktorý pousmeje, poteší, zahreje a nechá zamilovať sa do tých najhorších filmov všetkých čias a do jeho tvorcu v podaní opäť skvelého Johnnyho Deppa. Akoby chcel Burton ešte raz vykročiť v šľapajach Edwarda D. Wooda a vzdať mu definitívny hold, natočil bláznivú komédiu , parodujúcu sci-fi filmy z päťdesiatych rokov. Jeho obľuba v obsadzovaní zástupu hereckých hviezd tentoraz dosiahla extrém. Glenn Closeová, Annette Beningová, Pierce Brosnan, Danny De Vito, Martin Short, Sarah Jessica Parkerová, Michael J. Fox, Rod Steiger, Tom Jones, Pam Grierová, Natalie Portmanová, Lisa Marieová a Jack Nicholson v nej vzdorujú útokom komických a zároveň zlostne nepriateľských mimozemšťanov na Zem. Burton si opäť raz zarebelčil. Amerického prezidenta mal hrať pôvodne Warren Beatty. A síce bolo Burtonovi z produkcie prízvukované, že predsa už len z princípu nemôže Jacka Nicholsona v postave majiteľa lasvegaského kasína, nechať zomrieť, nakoniec ho obsadil aj do role prezidenta a nechal ho zomrieť v oboch postavách. Warneráci sa opäť buchli po vačku a táto plejáda hviezd s početnými digitálnymi efektmi k tomu ich prišla na 70 miliónov. A keď film v Amerike zarobil za prvý víkend iba necelých 10, nemali práve Vianoce... Ale s celosvetovými tržbami sa investície, našťastie, ako-tak vrátili. Ktovie, prečo film neuspel? Diváci možno neboli príliš zvedaví na 'zábavnú somarinku', pripomínajúc lacné sci-fi braky, kvôli ktorým prepínajú v nedeľu poobede televízne kanály. A ani kvality filmu nedosahovali obvyklú Burtonovu priečku. Možno toho bolo na Burtona pri všetkých tých hviezdach priveľa. Po 'Marse' napokon Burton strávil vyše roka na prípravách novej verzie Supermana, ktorého mal hrať Nicolas Cage. Ale keďže mal voči scenáru nezávisláka Kevina Smitha stále nejaké výhrady a dvojica sa nevedela dopracovať ku kompromisnej verzii, štúdio financovanie pozastavilo a produkciu zrušilo. Vo fantasy horore nechal Burton pátrať newyorského detektíva Johnnyho Deppa po bezhlavom jazdcovi (Christopher Walken), vraždiacom obyvateľov malej dedinky. Film opäť disponoval prekrásnou výpravou, tentoraz 'štúdiovo' vyzerajúcim strašidelným, zahmleným lesom, a malou chatrčovou osadou uprostred neho. Dedinku postavili dizajnéri za 3 mesiace a po skončení nakrúcania ju zase rozobrali. A to je škoda. Pretože vďaka úspechu filmu sa z nej mohla stať navštevovaná turistická atrakcia. Ospalá diera sa zaradila medzi najúspešnejšie Burtonove filmy a režisér bol po dvoch stratových filmoch opäť na vrchole. A vtedy ho oslovili páni z Twentieth Century Fox, aby pre nich zrežíroval remake klasickej Planéty opíc (1968). Burtonova nová bola, čo do rozpočtu, jeho zatiaľ najdrahším filmom. Stála rovných 100 miliónov $. Mark Wahlberg bol do hlavnej role kapitána Lea Davidsona obsadený po päťminútovom dialógu s Burtonom, pri ktorom ešte netušil, aké s ním má režisér plány. Bol nadšený, že s ním môže spolupracovať a mienil zobrať akúkoľvek rolu. Exteriéry filmu sa natáčali v rovnakých lokáciách ako originál, t.j. v Lake Powell v Arizone - no to je asi jediné, čo ho s ním spája. Burton pojal svoju verziu ako nezáväzný úlet, kopanec do zadku seriózneho originálu. Opiciam bolo v niektorých scénach akoby nadržiavané viac než ľuďom a v ich nadvláde nad ľudskou rasou sa Burton doslova masochisticky vyžíval. A to väčšina divákov a hlavne kritiky neprekusla. Ale hlavné bolo, že podobne ako rovnako prijatý druhý Batman, nakoniec Planéta opíc zarobila kopu peňazí (len v amerických kinách 180 miliónov $), takže tvorcovia boli napokon všetci do jedného spokojní. Počas nakrúcania opičej planéty Burton opustil Lisu Marieovú, zasnúbil sa s 'šimpanzicou' Helenou Bonham Carterovou (Marla Singerová z Fight Clubu) a v návale spokojnosti z komerčného úspechu svojho filmu si dvojica dala prestávku v podobe dlhodobej romantickej dovolenky v Paríži. Aká to pohoda! :-)