Emília Došeková

Biografia

Herečka, recitátorka a speváčka-šansoniérka. Detstvo prežila v Krupine. Po prvom ročníku strávenom na gymnáziu v Šahách si tajne podala prihlášku na Konzervatórium do Bratislavy, kde ju prijali. Za tento svoj odvážny počin dostala dvojku zo správania za neospravedlnený deň, strávený na prijímačkách. „Nevypýtala som sa, lebo by ma asi nepustili.“ V štúdiu pokračovala na VŠMU, kde ju prijali bez skúšok. V roku 1958 sa stala členkou Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre. Nepáčilo sa jej tam, lebo sa cítila herecky nevyužitá. Aj keď výpoveď podala už v prvý rok a to hneď trikrát, riaditeľ divadla ju nikdy neprijal. A urobil dobre. Počas svojho 15-ročného pôsobenia v DAB odohrala viac ako 1400 predstavení a naštudovala 50 postáv. Počas materskej dovolenky v roku 1966 sa podieľala na organizovaní tzv. „Večerov pri petrolejových lampách“, kde sa recitovali básne a hrávali šansóny. „Zistila som, že presne to je vec, ktorej sa chcem venovať celý život.“ Po odchode z DAB v roku 1973 začala pôsobiť ako umelkyňa v slobodnom povolaní a naplno sa začala venovať šansónovým vystúpeniam, s ktorými aj keď bola jediná na Slovensku, nikdy nedosiahla veľký úspech. „Akoby to bolo začarované. Mala som, myslím, zaujímavý program, ale vtedajší minister kultúry Válek ho po premiére zakázal. Na šansónoch som ani nezbohatla, ani neomladla. Môj sen stál veľa odriekania a úsilia, ale svoje rozhodnutie spred štyridsiatich rokov som nikdy neoľutovala.“ Ako filmová herečka v 70-tych a 80-tych rokoch sa stala nezabudnuteľnou v úlohách dedinských žien, tetiek často ráznych a komicky ladených postáv (Bičianka z doliny, Kúpeľnový hráč) alebo matiek (Keby som mal pušku, Návrat Jána Petru).