Biografia
Dario Argento sa narodil v roku 1940 v Ríme, ako prvý syn slávneho filmového producenta Salvatore Argenta a talianskej modelky Eldy Luxardo. Už ako malý s nadšením počúval strašidelné príbehy, ktoré mu na dobrú noc rozprávali rodičia a ostatní členovia rodiny. A rovnako rád čítal poviedky Edgera Allana Poea, Hansa Christiana Andersona alebo bratov Grimmovcov. Nočné mory a traumy, ktoré mu po nociach vďaka týmto médiám spestrovali detstvo, sa napokon stali námetmi väčšiny jeho najslávnejších filmov - napínavých giallo thrillerov a hororov, ktoré viac než na príbehu samotnom, boli postavené na extrémnom násilí a krvi, snovej atmosfére a nenapodobiteľnej vizuálnej štylistike.
Argento miloval filmy. Obzvlášť tie, Ingmara Bergmana a Alfreda Hitchcocka. No nikdy nechodil na filmárčinu. Po absolvovaní strednej katolíckej školy sa zamestnal ako publicista v novinách Paese Sera a odtiaľ ho písanie, v kombinácii s láskou k filmu, priviedlo až k scenáristike. Jedným z prvých scenáristických počinov preňho bola spolupráca s Bernardom Bertoluccim na predlohe k filmu VTEDY NA ZÁPADE (1969). Áno, išlo o legendárny western Sergia Leoneho a Argento sa čoby 29 ročný začínajúci filmár objavil v jeho hlavných titulkoch.
Týmto úspechom a tiež následujúcou skúsenosťou spolurežiséra na troch menších talianských filmoch si Dario u svojho otca získal toľko dôvery, že mu ten pod krídlami vlastnej produkčnej spoločnosti zaistil natočenie prvého vlastného filmu. Dario totiž nechcel, aby mu do jeho scenára zasahoval ktokoľvek cudzí a o jeho filmovej podobe mal taktiež jasnú predstavu. Thriller THE BIRD WITH THE CRYSTAL PLUMAGE (1970), vychádzajúci z románu Fredericka Browna "The Screaming Mimi", zaznamenal medzinárodný úspech a mladému Argentovi sa na prahu tridsiatky rozostrela kariéra úspešného filmára.
Následujúce dva filmy, opäť thrillery, natočil taktiež pre Salvatoreho spoločnosť. Išlo o snímky THE CAT O'NINE TALES (1971) a FOUR FLIES ON GREY VELVET (1972). Aj v nich, rovnako ako vo svojom debute, Argento postavil do pozície hlavných hrdinov bohémskych umelcov, spisovateľov alebo hudobníkov, ktorí sa stávajú súčasťou vražedných mystérií. Jedným z nich bol aj Marcus Daly (David Hemmings), hlavná postava z filmu DEEP RED (1975). Táto snímka, v ktorej môžme krásne vidieť Argentovu inšpiráciu Hitchcockovým PSYCHOM, bola jeho prvým pravým giallo-thrillerom a dodnes je považovaná za jeho vrcholné dielo. Dario v nej tiež po prvý krát postavil pred kameru svoju dlhoročnú lásku a hviezdičku svojich filmov, herečku a scenáristku Dariu Nicolodi.
Následujúcimi dvoma titulmi, SUSPIRIA (1977) a INFERNO (1980), Argento odbočil od klasických thrillerových osnov a zameral sa na ony nočné mory z detstva a gotické príbehy bratov Grimmovcov a Andersona. Oba filmy sú čisto pocitovými, snovými víziami strachu. Postrádajú výraznejšiu dejovú štruktúru a disponujú psychedelickou atmosférou, podporenou šialenou vizuálnou, zvukovou a hudobnou zložkou. Argento ostatne na zvuk a hudbu vždy nesmierne dbal. Jeho kmeňovým “skladateľom” sa stala rocková skupina Goblin, ktorej soundtracky aj zo SUSPIRIE a INFERNA dodnes horlivo vyhľadáva zainteresované publikum.
Na prelome osemdesiatych rokov sa Argento začal venovať aj produkcii. Spoluprodukoval a v Taliansku distribuoval americko-taliansky zombie-horor Georgea A. Romera DAWN OF THE DEAD (1978). Talianske horory si na humor moc nepotrpeli a tak z neho Argento vystrihal všetky parodické scénky a spravil ho čistokrvným gore-festom s brutalitou na hranici únosnosti. Úspech, ktorý tu, v Taliansku, takto zostrihaná verzia filmu pod názvom ZOMBI dosiahla, napokon viedol Dariovho “brakového kolegu” Lucia Fulciho k natočeniu jeho voľného pokračovania, ďalšej hitovky ZOMBI 2 (1979).
Po SUSPIRII a INFERNE sa Argento čoby režisér vrátil ku giallo-thrillerom TENEBRE (1982) a PHENOMENA (1985). Ten prvý stál na klasickom argentovskom klišé, tentoraz o spisovateľovi, ktorý prichádza do Ríma, aby vyhľadal vraha, ktorý vraždí podľa jeho kníh. No v tom druhom Argento povolil uzdu fantázie a hlavnú hrdinku, mladú Američanku Jennifer (Jennifer Connelly), vrhol do izolovaného sveta švajčiarskych Álp, kde v okolí jej strednej školy vyčína sériový vrah. PHENOMENA bola osobitá kvôli mystériu okolo hmyzu, ktorý v nej hrá obrovskú rolu. Jennifer je s ním totiž telepaticky zviazaná a pomáha jej nájsť onoho beštiálneho vraha. Rovnako, ako vrahove pohnútky sú sprevádzané výskytom malých červých lariev vzácnej muchy, parazitujúcej výhradne na ľudských mŕtvolách. Argento komentuje:
Nech si fanúškovia Argentovho štýlu pochvaľovali akokoľvek, filmová kritika jeho snímky moc nehltala. Napriek osobitej vizuálnej optike ich považovala za lacné a prehnane násilné. Preto si dal Dario po PHENOMENE krátku pauzu a zameral sa na napísanie a produkciu “popových hororoch” DEMONI a DEMONI 2, režírovaných Lambertom Bavom, synom legendy talianskeho hororu, Maria Bavu. K vlastnej réžii sa napokon Argento vrátil s ďalším giallo-thrillerom OPERA (1987), rozplietajúcim vražedné mystérium priamo v zákulisí veľkej Opery. Jeho natáčanie sa ale stalo Dariovou najhoršou životnou skúsenosťou. Herečka Vanessa Redgrave, ktorá mala hrať hlavnú postavu, na poslednú chvíľu vypadla z plánu, iného herca zrazilo auto, Dario sa mal po skončení oženiť s Dariou Nicolodi a miesto toho sa navždy rozišli, a ešte k tomu všetkému Dariovi zrovna zomrel jeho otec. Po následovnom komerčnom prepade filmu už Dariovi načisto došli sily a presťahoval sa do Ameriky.
Za oceánom sa spojil so starým známym Georgom A. Romerom a dvojica spolu natočila poviedkový horor TWO EVIL EYES (1991). Argento sa tiež začal angažovať do menších hereckých rolí a v roku 1993 režíroval svoj prvý čisto americký film TRAUMA. Opäť išlo o mysteriózny thriller, v ktorom ale hlavnú postavu po prvý krát stelesnila Dariova dcéra Asia Argento. Ani jeden z týchto amerických filmov však nezožal nijak prevratný úspech a režisér sa po získaní nových skúseností vrátil späť do Talianska, kde natočil (opäť s Asiou) dva ďalšie horory THE STENDHAL SYNDROME (1996) a FANTÓM OPERY (1998).
